Ako nový účastník Teach for Slovakia som sa v lete povinne zúčastnila šesťtýždňového Basecampu v Tatrách. Basecamp je základnou prípravou nových učiteľov – neučiteľov na prácu s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia v školách. Keďže išlo o intenzívnych šesť týždňov, stihli sme sa zúčastniť 130tich odborných školení zameraných na akademické, pedagogické, manažérske, ale aj iné zručnosti. Okrem školení sme 2,5 týždňa pôsobili ako učitelia v letnej škole, kde sme získané vedomosti skúšali v praxi. Na Basecampe sme mali výnimočnú možnosť stretnúť sa s rôznymi mentormi, koučmi, či významnými hosťami – politikmi, ľuďmi z praxe a biznisu, ktorí nám predali svoje skúsenosti a ich pohľad na aktuálnu situáciu slovenského školstva.
1. Nástroj
Najviac rastieme pri páde a reflexii
Už po prvých dňoch na Basecampe som o sebe začala pochybovať a bola som deprimovaná z toho množstva školení a nových informácií, ktoré sa do našich hláv lektori snažili dostať. Po úvodných školeniach, na ktorých sme sa zoznamovali s filozofiou TFS, prišlo na rad školenie o reflexii. Toto sa mi v aktuálnom duševnom stave veľmi zišlo. Úspechy a pády sú v živote každého z nás dôležité, majú moc motivovať, posúvať vpred a učiť nás. Avšak potenciál týchto rôznych situácií môže zostať nevyužitý, ak sa nenaučíme aktívne a vedome narábať s reflexiou.
Pochopiť, čo mi spôsobuje ten nepríjemný stav a tak hľadať možnosti, ako sa mu vyhnúť, ma uchránilo pred ďalšími frustráciami.
REÁLNY PRÍKLAD
Jedným z mojich problémov na Basecampe bol dennodenný kontakt s mnohými ľuďmi (Hi, I´m an introvert). Keď som si cez reflexiu uvedomila, čo mi vadí, začala som chodiť s účastníčkami na prechádzky, medzi tréningami som šla na Slnko, vyhľadávala som ticho a pokoj a tým sa mi aj zmenila celková nálada a zvládala som mnoho vecí ľahšie.
Počas nasledujúcich dvoch rokov budeme potrebovať zdroj motivácie pre každý ďalší deň. Práve preto sa reflexia stala barličkou, ktorú sme sa na Basecampe učili systematicky používať. Zreflektujte, ako ste sa počas tejto aktivity cítili; zreflektujte svoju vyučovaciu hodinu; zreflektujte si prípravu na vyučovaciu hodinu; zreflektujte …
Zo začiatku mi prišlo otravné nonstop sa zamýšľať nad situáciami, mojimi negatívnymi/pozitívnymi pocitmi v nich, prehodnocovať ich a nakoniec hľadať vylepšené alternatívy. Ale potom prišli momenty, kedy som zbadala pozitívny efekt a postupne som si spravila z reflexie návyk.
2. Nástroj
Čo si o mne myslíš?
Myslím, že veľká časť výborných vecí na Basecampe vzišla z počúvania a pýtania si spätnej väzby od účastníkov. Po každom školení, len zopakujem, že ich bolo 130, bolo našou úlohou vyplniť feedback, školenie ohodnotiť, prípadne dať návrhy na zlepšenie. Okrem toho si spätnú väzbu na spoluprácu pravidelne pýtali i naši mentori a na konci týždňa sme vypĺňali týždenný barometer.
Prvý týždeň som si na to pravidelné feedbackovanie zvykala, druhý týždeň som sa začala obávať, že to feedbackovanie bude trvať počas celého Basecampu a zvyšné týždne som už bolo presvedčená, že feedbackovanie ma bude sprevádzať celé dva roky.
Potom som však zistila, že tie kvantá spätných väzieb niekto ozaj číta a veci sa menia k lepšiemu podľa nášho hodnotenia. Bolo to strašne otravné, ale bolo to pre nás.
REÁLNY PRÍKLAD
Na začiatku nám nevyhovovala strava a TFS tím robil všetko preto, aby sa to zlepšilo a nakoniec sa zmenil aj samotný dodávateľ. Jeden čas sme si navzájom už liezli na nervy, tak TFS tím pre nás vyčlenil extra teambuildingové aktivity. (edit v roku 2021: ľúbime sa a podporujeme sa)
Zistila som, že byť otravovaný otázkami ohľadom mojej spokojnosti je lepšie, ako byť v kolektíve, ktorý sa o môj názor ani len nezaujíma a šéfko si robí všetko po svojom :-). Radikálna ale profesionálna úprimnosť k sebe samému a k ostatným, vedie k odstráneniu mnohých nedostatkov, vyriešeniu konfliktov a urovnaniu nepokojov.
Každý z nás je iný a nahliadame na situácie z odlišných uhlov pohľadu. To, čo niekomu vyhovuje, môže inému spôsobovať obrovský problém. A práve vďaka feedbackom od účastníkov z minulých rokov, sme mohli my zažívať o niečo lepší prístup, ako naši predchodcovia a takisto účastníci po nás budú mať o niečo vychodenejší chodník, ako sme mali my.
Letná škola
V programe Basecampu bola zahrnutá aj 2,5 týždňová prax v letnej škole. Zaplnili ju deti, ktoré sa dobrovoľne prihlásili do školy počas letných prázdnin. Kto by tomu veril? Ale bolo ich tam vyše stovky. Každý deň mali štyri vyučovacie hodiny – angličtina, slovenský jazyk, matematika a veda. Keďže našou úlohou bolo naučiť sa učiť a vyskúšať si aj inovatívne metódy, čakalo nás množstvo práce.
UČIŤ SA JE ZÁŽITOK
Ako vyzerá školský deň u pančelky, ktorá si získala srdcia svojich detí, som popísala v tomto článku. Pre mňa samotnú bol tento deň zážitkom.
Každý z nás učil minimálne jednu hodinu denne, na ktorú sme sa pravidelne pripravovali aspoň do dvanástej v noci. Stresujúca pre nás bola nielen samotná príprava hodiny a materiálov na ňu, ale aj fakt, že musíme splniť všetky podmienky spísané v rubrike deliverovania hodiny. Tie nám hodnotil náš mentor a on bol zároveň aj poslednou do programu.
Áno, dobre čítaš, Basecamp bol v určitom zmysle ďalším výberovým kolom pred nástupom do školy v septembri. Ani sa nedivím prečo. Veď počas Basecampu sme aj my sami začali chápať, aké náročné to bude.
Keďže medzi veľkých podporovateľov programu patrí aj pán prezident Kiska, neváhal nás v letnej škole navštíviť. Pán prezident si skúsil jednu hodinu sám odučiť a okrem toho mal záujem vidieť aj nastupujúcich účastníkov programu. Toto predstavenie hodiny vložil TFS tím do rúk mne, a tak som mala jedinečnú príležitosť vyučovať deti za prítomnosti pána prezidenta. Škoda, že som nepredpokladala, že deti budú v jeho prítomnosti brutálne premotivované a všetky moje pripravené materiály vyhotovia za polovičný čas :-D, to potom bolo ale fiasko. Ale, dobre som si zo zreflektovala a viem, čo by som urobila inak.
Po skončení letnej školy som urgentne potrebovala oddych. Cítila som sa maximálne vyšťavená a predstava vyučovania celých desať mesiacov v školskom roku mi pripadala ako nedosiahnuteľná méta.
ZOBRALI NÁS DO OSADY
V programe Basecampu bola zahrnutá aj návšteva osady v Krížovej Vsi, kde nám jej pohostinní obyvatelia varili ich tradičné jedlá. To, čo sme tam zažili som rozpísala TU.
3. Nástroj
Záchranné kolesá v búrke
Ak žijete celých šesť týždňov pod jednou strechou s 30timi mladými ľuďmi, ktorí sa ženú za spoločnou víziou nehrozí, že budete sami, že si nenájdete spriaznenú dušu, svoju bútľavú vŕbu alebo človeka rovnako šľahnutého, ako ste vy. V čase keď sme boli po všetkých tých školeniach po intelektuálnej stránke na bode nula, stratili sme všetky zábrany ukázať svoje skutočné ,,JA“ a rôzne masky a formálne vystupovanie šli stranou. Boli sme len my, naše emócie a maximálna úprimnosť.
Myslím, že bez všetkých tých vonkajších vplyvov by sme neboli schopní odhaliť sa úplne. Našla som úžasných ľudí, ktorí mi pomáhali počas celej tej doby minimálne prežiť. V agende Basecampu sa nachádzali aj body venované čisto na budovanie komunity a dôverných vzťahov, pretože v TFS je každému jasné, že bez podpory, to dlhodobo nie je možné zvládnuť.
Je dôležité obklopovať sa ľuďmi, ktorí sú nielen neustále pozitívni, ale vedia presne čím si prechádzate, lebo sa v tom brodia spolu s vami. Sú schopní vás nielen vypočuť, ale aj poskytnúť radu, vedia vám dať konštruktívnu spätnú väzbu a tak vás vrátiť späť, keď ste si niekam uleteli, alebo s vami len tak sarkasticky povtipkovať a povzniesť sa nad svojou situáciou.
Život po Basecampe existuje
Takzvaný tíčovský jazyk, ktorý obsahuje rôzne výrazy chápané len tíčovskou komunitou sme používali stále. Íenemko, gépečka, ípečka, béemcéčka, dibrífy, čekpointy, lrningsrkls a podobne boli naše najpoužívanejšie slová v každodennom slovníku. Preto po skončení Basecampu bol pre mňa vstup do bežného života hotový kultúrny šok.
Istú chvíľu mi trvalo uvedomiť si, že počas dňa si môžem naplánovať vlastný program a nemusím si kontrolovať google kalendár, či všetko stíham. Basecampová bublinka sa na malú chvíľku rozpadla a ja som mala dosť času na to, aby som všetko naučené zabudla 🙂 .
Teraz pracujem ako TFS učiteľka. Článok o lete píšem v polovici októbra a som na seba hrdá, ako som si na to dokázala nájsť čas. Moji piataci sú úžasní. Učíme sa počítať bez použitia palcov na rukách, písať poznámky bez vytvorenia diery do zošita, správne napísať svoje meno, hlásiť sa a počúvať, keď iní hovoria alebo veriť si, že na to máme, ak sa snažíme.
Super, Katus! Paradne napisane 🙂
Ďakujem Zdenka :-), dobre sa na to spomína čo? Hehe