Ak si predstavíte klasickú triedu plnú študentov, musí vám byť jasné, že nie je každé dieťa rovnaké. Každé má svoje potreby a tempo, ktoré zvláda. Niektoré deti dokážu sedieť v tichosti počas celého dňa, iné zvládnu udržať pozornosť prvú hodinu, pre niektoré je aj 5 minút sústredenosti úspechom. A takto je to v každej triede, či už ide o aktivitu, pozornosť, alebo o samotné porozumenie učiva – každému žiakovi to ide inak.
My, učitelia (nielen) v Teach for Slovakia, sa snažíme hlavne o to, aby toto široké spektrum detí bolo zasiahnuté a dostalo toľko, koľko je pre neho potrebné.
Ako viem, koľko toho dieťa potrebuje?
Nemám za sebou síce roky praxe, ale z toho čo som zažila viem, že dieťa potrebuje poznať úspech, potrebuje poznať výsledok svojej snahy, potrebuje poznať, že snahou sa dokáže zlepšiť, potrebuje v sebe objaviť silu na zdolávanie výziev. A to najlepšie, úspechy sa musia oslavovať. Prečo to všetko? Lebo ak v niekom roky pestujete, že je nemožný, pomalý, nesústredený, hlúpy začne tomu skutočne veriť a ako môže takýto udupaný človek plnohodnotne viesť svoj život?
Preto sa stotožňujem s výrokom Herberta Spencera, ktorý by som doplnila o jediné slovíčko.
,,Hlavným cieľom vzdelania nie je získať vedomosti, ale nadobudnúť VIERU v schopnosť konať.“
Priebeh férovej vyučovacej hodiny
Férovosť vs. spravodlivosť je boj, ktorý vo svojom vnútri vedie väčšina ľudí pôsobiacich v školstve. Aký je medzi týmito dvoma pojmami rozdiel najlepšie vystihuje tento obrázok.
Na to, aby sme boli voči nášmu tímu (rozumej žiakom) spravodliví, potrebujeme im dať toľko, koľko potrebujú. Ak by sme si preniesli situáciu z obrázka do našej triedy plnej originálnych žiakov, čo myslíte, ako by sa správal chlapec vo fialovom tričku? Ten najmenší, alebo v prenesenom význame ten najpomalší. Bol by úplne stratený, demotivovaný, nervózny a jeho pozornosť by okamžite klesla a vyrušoval by ostatných. Ja si myslím, že by to bol z jeho strany oprávnený hnev.
Veď kto by mal rád pocit bezmocnosti, bezvýznamnosti, pocit, že nič nedokáže, že je nikto? A kto by dokázal takúto potupu znášať každý deň? A preto si nemyslím, že rovnica neaktívne dieťa = lenivé dieťa, alebo vyrušujúce dieťa = nezaujaté dieťa je adekvátna. Jedná sa o frustrované a demotivované dieťa, ktoré neverí, že by svojou snahou dokázalo niečo vyriešiť.
Ak by ťa zaujímal príbeh o tom, ako som sa v rámci programu Teach for Slovakia spoznala so skvelými ľuďmi z Krížovej Vsi, prečítaj si: Ocitla som sa v osade. Meriame bohatstvo správne?
Nová látka, rovnaká šanca pre každého, čistý štít
Ak prechádzame na nové učivo, snažím sa dať každému dieťaťu šancu na zahviezdenie. Pýtam sa otázky a čakám, kým sa k prvým zdvihnutým rukám pridajú aj ostatné. Vyvolávam aj tých, ktorých ruka ostáva na lavici a svoju otázku pokojne rozkúskujem aj na menšie časti, len aby sme sa spoločne dostali k správnej odpovedi. Každé dieťa v triede tak môže prispieť k spoločnému cieľu – vedieť o niečo viac, ako včera. V tejto časti hodiny sa mi vykreslia jednotlivé úrovne žiakov a podľa toho im v časti precvičovania dávam už známe toľko, koľko potrebujú.
Príprava extra pracovného listu nás zachránila
Ako som už spomínala, bežná trieda je tá, ktorá obsahuje aj extra nadané deti, aj frustrované deti, aj integrované deti, aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Tiež sme si spomenuli, že takéto odlišnosti môžu v triede spôsobovať chaos a náročné prostredie pre priebeh výučby. Ani u mňa to na začiatku nebolo inak ( a občas ešte stále je).
Skúsila som však k svojmu času domácich príprav na hodiny zaradiť aj extra čas na prípravy pre žiakov so špeciálnymi potrebami. Zhruba 90% pracovných listov pre žiakov si vyrábam sama a úprava takéhoto pracovného listu pre mojich výnimočných žiakov mi zaberie len 5 minút navyše. Nerobím v úlohách veľké zmeny, väčšinou v pracovnom liste len zvýrazním dôležité slová, zmením poradie úloh, pridám pomocníka, s ktorým môžu pracovať, pridám úlohy naviac alebo doplním iné maličkosti, ktoré žiakov navedú na prácu.
Tým sa každý žiak v triede dostane tam, kde ho chcem na konci hodiny mať, len spôsobom, ktorý on sám potrebuje. Najlepšie na tom je to, že títo moji špeciálni žiaci ani nevedia, že majú upravený pracovný list, pretože na prvý pohľad vyzerá identicky s originálom. A keď to vypracujú sami, majú z toho veľkú radosť a zažívajú ten skvelý pocit úspechu.
Výsledky ,,spravodlivej“ vyučovacej hodiny
Sama som bola veľmi prekvapená, ako mi žiaci začali na hodinách pracovať po zavedení týchto diferencovaných pracovných listov. Rýchlejším žiakom dávam navyše úlohy z pracovného zošita a už sa mi niekoľkokrát stalo, že sa aj moji špeciálni žiaci dopracovali k úlohám z pracáku. A čo je ešte lepšie – zvládli to.
Toto sú úspechy, pri ktorých tých 5 minút navyše stojí za to. Keď na konci hodiny sa s rôznymi žiakmi dostaneme do nášho cieľa a sily v triede sa pomaly vyrovnávajú a sebavedomie žiakov stúpa. Mojich 5 minút navyše má naozaj moc zmeniť zmýšľanie niektorých detí a tým aj ich životy.
