Nevieme sa vžiť do kože vás všetkých, ale pre nás boli posledné dni veľmi ťažké. Akokoľvek to môže znieť, pochopili sme, že Slovensko, ktoré milujeme čelí bodu zlomu. Pravda nám doslova dýchala do tváre a bolo len na nás, ako sa s ňou vysporiadame. My sme sa nedokázali prizerať. Nedokázali sme sa prizerať, ako sú pravda a naša krajina pošliapavané. Postavili sme sa a uchopili sme zodpovednosť, ktorú ako občania máme, pretože toto mohla byť naša posledná šanca. A boli sme šťastní, že sme sa takto nerozhodli sami.
Prečo sme sa rozhodli zaťažovať svoj blog takouto témou?
Sme zdraví, vyštudovaní, máme prácu, rodinu a strechu nad hlavou, mohli sme sa na to úplne vykašlať. Popri tom myslení na seba sa ale pýtame, myslíme aj na túto krajinu, nášho suseda a na náš národ? Myslíme na tých, ktorí tu majú byť po nás? Je správne ignorovať takýto celospoločenský problém? Nepomáha tomu problému práve ignorácia? Nebola to práve ignorácia spoločnosti, vďaka ktorej si táto republika pošpinila svoje meno prívlastkom jednej z najkorupčnejších krajín sveta?
Rozhodli sme sa vyložiť náš názor na stôl. Neskrývať sa, nečakať za rohom, ako to dopadne a pre každý prípad mať pootvorené zadné dvierka. Otvorenou diskusiou sme chceli nájsť spoločné riešenie a postaviť sa za dobré. Pretože tak si myslíme, že je to správne.
Párty už skončila, je čas zaplatiť a popratať.
INÉ SVETY?
V prvom rade musíme povedať, že nechceme nadradzovať vraždu novinára s vraždou iného človeka. Každý takýto čin je ohavný, jediný rozdiel v tomto prípade je v tom, čo táto vražda odhalila.
A tu narážajú na seba dva svety.
- Svet ľudí, ktorých zasiahla nielen tá vražda, ale aj odhalenie systému, v ktorom žijeme, reakciou čoho bolo racionálne postavenie sa proti tomuto systému a vyjadreniu názora, že takto to ďalej ísť nemôže. Nech bude zmena akákoľvek, treba sa o ňu pokúsiť a následne potom ju vyhodnocovať.
- Druhý svet je svet ľudí, ktorých možno vražda zasiahla rovnako ako nás, ale informácie a odhalenia, ktoré so sebou priniesla nevidia, neuvedomujú si ich, prehliadajú ich, nechcú ich pochopiť, či dokonca im tento stav systému vyhovuje, preto sa nimi nezaoberajú. Svet, ktorý vyčkáva a ktorý sa nechce o zmenu ani len pokúsiť.
Problém druhého sveta ani nie je ten, že nechcú nič meniť, problém je, že začal strieľať guľometom kritiky na tých, ktorí sa možno prvýkrát v živote odhodlali vyjsť z davu a nahlas poukázať nielen na svoje rozhorčenie, ale aj na ďalšie neprávosti a problémy tejto spoločnosti.
Obyčajný človek, ktorého odhalenia novinára zasiahli natoľko, že sa im postavil tvárou v tvár svojou občianskou aktivitou, na uliciach, v médiách, vo svojom okolí zvádzal nakoniec nielen boj s mocou, ale aj boj s vlastnými krajanmi.
Na jednej strane teda niekto, komu ide o nápravu preukázateľných zlyhaní a podvodov a na druhej niekto, kto zlyhania a podvody chce dať do úplneho zabudnutia.
Dokáže si niekto predstaviť, že by tie 2% statočných slovákov a odvážnych novinárov doma a v zahraničí v poledných týždňoch sedelo doma a ignorovali by túto udalosť tak ako zvyšných 98%?
ČO NÁM ODHALIL JANKO KUCIAK?
Nás to úplne paralyzovalo. Vedeli sme, že veci nefungujú tak, ako by mali, že je tu sústavný boj ,,dobra a zla,, ale to, čo sa v skutočnosti deje na pozadí politickej scény, za našimi chrbtami, je neuveriteľné. Naše spoločné, to čo si mesiac čo mesiac odmakávame na našich pracoviskách a odovzdávame do správy kompetentným tohto štátu, aby štát fungoval a napredoval, je zneužívané, privlastňované a podlo rozdeľované.
Zatiaľ čo my makáme v práci, tak niekto sa v tom istom čase neštíti vymýšlať systém, ako na našej práci zbohatnúť.
Týždeň čo týžden, stále niečo. Dokážeme si vôbec predstaviť to číslo, ktoré zmizlo za tie roky z našej spoločnej kasy? V akom stave už táto krajina mohla byť?
Namiesto inteligentných a moderných riešení zaťažujú naše mozgy obludnosťami a lacnými reklamnými sloganmi. Posúvajú krajinu do stále hlbšieho marazmu, hádajú sa, neodpovedajú na otázky, vysmievajú sa, no myslia si, že nejakými trápnymi vlakmi zadarmo nám zalepia oči a uši a my zabudneme.
Ale Janko Kuciak ich dokonalo odhalil. Odhalil, že nemajú žiaden dobrý úmysel ani s nami, ani s touto krajinou. Dokázal to, že sú diskvalifikovaní, pretože prepadli absolútnej honbe za mocou. Nemajú šajn o tom, čo sa deje za stenami ich palácov a za dverami ich bugatti. Ich to vlastne ani nezaujíma, sme im ukradnutí. Je to len o nich a ich kamarátoch.
Čo tam teda ešte robia?
Boja sa!
Majú toľko na rováši, že sa začalo hrať o všetko. Dlhujú mnohým a mnohým sú zaviazaní. Veď čestný a slušný človek by sa už dávno ospravedlnil a vyvodil zodpovednosť.
Elita, ktorá by nám mala ísť príkladom, bezočivosťou nakazila aj mnohých iných. Z ľudí urobila rukojemníkov a demokraciu položila na kolená. Postavila si zákony šité na mieru, dosadila si svojich prisluhovačov na všetky potrebné miesta. Zabetónovala spravodlivosť. Zabila spravodlivosť.
Zmýlili ste si však dobu, my niesme vaši poddaní a vy nieste našimi pánmi !
Mimochodom toto je naša obrana krajiny, ktorú milujeme. 10 dôvodov prečo sme sa rozhodli ostať žiť na Slovensku.
HNEVÁME SA A HNEVÁME SA AJ NA SEBA
Ako sme toto mohli dopustiť? Našu krajinu reprezentujú podvodníci a manipulátori, ktorí sa spoliehajú, že to opäť utíchne.
Ale my vám už neveríme. Neveríme vám tie naučené komunikačné taktiky. Neexistujú už obhájiteľné argumenty.
Študenti, pedagógovia, robotníci, právnici, policajti, farmári, zdravotní pracovníci, umelci, občania z každého kúta Slovenska, rôznych postavení a rôzneho veku sú nahnevaní, cítia krivdu a právom.
Avšak hneváme sa aj na seba. Musíme viac komunikovať s ľuďmi a hovoriť s nimi o veciach. Musíme sa viac zaujímať o verejné dianie a byť občiansky ešte viac aktívni, je to naša povinnosť. A rovnako je naša povinnosť pred voľbami dôkladne čítať programy politických strán, pozrieť sa na ich históriu a na život osobností, ktoré nás majú v parlamente zastupovať.
SNÍVAME O KRAJINE
Snívame o krajine bez tých, o ktorých Janko písal.
Snívame o krajine, ktorej záujmom je blahobyt pre každého šikovného, rovnosť príležitostí a spravodlivosť. Snívame o krajine, kde zástupcovia ľudu robia všetko pre prospech svojho národa. Snívame o krajine, na ktorú sme pyšní. Snívame o krajine, kde sa postavenie nemeria na základe hodnoty hodiniek na rukách, ale dosiahnutých výsledkov. Snívame o krajine, v ktorej každý politik a predstaviteľ štátu počíta s trestnoprávnou zodpovednosťou za svoje činy. Pretože tak, ako my sme zodpovední vo svojej práci, tak aj oni musia byť.
Títo však neprešli. Zlyhali a majú padáka!
ČO BY BOLO KEBY 2% SLOVÁKOV OSTALO SEDIEŤ DOMA?
Je ťažké povedať, čo by bolo ak by … no o to ľahšie sa hovorí o tom, čo skutočne je.
Prebudila sa verejnosť tak, ako nikdy v samostatnosti Slovenska. Naštartovala sa odvaha ľudí hovoriť, postaviť sa, zaujímať sa a byť citlivý. Média sa spojili, začali spolupracovať a ešte húževnatejšie pátrať a informovať. Veľmi razantne sa zaangažovali herci, organizátor najväčšieho festivalu na Slovensku zabezpečil pravidelné koncerty po veľkých mestách, v ktorých spolu s umelcami pripomínajú, že my nezabudneme a budeme sa stále pýtať. Stovky združení, vzdelávacích inšitúcií, kultúrnych centier a organizácií sa podpísalo pod zásadné vyhlásenie. Spojila sa cirkev, študenti aj významné osobnosti. Ozvali sa Slováci žijúci v zahraničí a hlas ľudu nebol počuť len z najväčších slovenských miest, ale aj menších miest a obcí.
Odvaha 2% prekričala 98%. A aj keď situácia na politickej scéne a v spoločnosti nie je v žiadnom prípade ideálna a ešte stále si mocní a hlavní podozriví môžu pod lavicami parlamentých kresiel šúchať nôžky, toto je len začiatok, ktorého výsledky budu citeľné v dohľadnom čase.
Ako povedal Vasiľ Špirko:
,,Môžte vymeniť vyšetrovateľa, môžete vymeniť tím vyšetrovateľov, môžete zdiskreditovať prokurátora, ale nemôžete jedno. Zničiť pravdu. Pravda je stále len jedna. “
KONIEC, respektíve ZAČIATOK
My nedovolíme, aby klamári a podvodníci boli tí, ktorí nás z tejto krajiny vyženú. Preto to ešte nevzdáme a budeme slušne bojovať ďalej.
Poznať svoju minulosť a kriticky hodnotiť svoju prítomnosť je dôležité pre našu budúcnosť.
