Až tretina našich žiakov na slovenských základných školách nedokáže porozumieť čítanému textu. To je každé tretie dieťa do 15 rokov. Hovoria oficiálne merania PISA z roku 2018.
Táto smutná štatistika znamená napríklad, že tieto deti:
- Nedokážu nasledovať písané inštrukcie, či už v recepte, písomke alebo stavbe lega,
- nedokážu si vyhodnotiť, či chytľavý nadpis často zdieľaného článku je relevantný;
- v tom horšom, ale celkom bežnom prípade, ak vychodia len základnú školu, resp. ani len tú, si nedokážu overiť pracovnú zmluvu, v práci pochopiť a nasledovať písomné procesy,
- alebo, a to sa týka nás všetkých, si nedokážu prečítať volebné programy, či správne vyplniť hlasovací lístok.
Ja osobne považujem za obrovské riziko tejto nerozvinutej zručnosti, že takýto ľudia sú ľahko manipulovateľní, podliehajú populistickým kampaniam a to ide ruka v ruke k zastávaniu extrémistických názorov a ohrozeniu samotnej demokracie.
Čo ťa frustruje, to ťa motivuje
Čitateľská gramotnosť je oblasť, ku ktorej mám špeciálny vzťah. A tým, že ma jej stav na Slovensku neuveriteľne rozčuľuje, rozhodla som sa využiť svoju oblasť vplyvu na vytvorenie iniciatívy, ktorá by mohla pomôcť, aspoň malililinkou troškou.
V prvom roku môjho pôsobenia na škole som rozbehla mini iniciatívu s názvom ,,Desiatou k čítaniu“, o ktorej som napísala samostatný článok. V krátkosti ale šlo o to, že sme si s niekoľkými žiakmi každé ráno privstali, pripravili sme zdravé desiaty, ktoré sme predávali a zo zisku sme nakúpili 4 atraktívne knihy do našej knižnice.
Vďaka tomu sme sa naučili množstvo potrebných životných zručností, ale to najdôležitejšie, odštartovali sme niečo väčšie.
To väčšie znamená, že som sa v druhom roku rozhodla pretaviť túto iniciatívu do celoročného projektu a odsledovať, kam nás môže naša vytrvalosť dostať a čo sme za jeden rok pre zlepšenie čitateľskej gramotnosti schopní urobiť. Vy, ktorí ste môj prvý článok čítali viete, čo som mala v pláne vytvoriť, ale naozaj som nevedela, či sa nám to podarí a či táto aktivitka nezomrie po niekoľkých týždňoch.
Načo ďalšia knižnica
Rozhodla som sa vytvoriť na škole knižnicu, ktorá by školu nestála ani cent a na ktorú by si žiaci sami zarobili. Prečo vôbec padol nápad otvoriť si novú knižnicu, keď na škole už jednu novučičkú s interaktívnou tabuľou, kreslami a množstvom kníh máme?
Odpoveď je jednoduchá. Táto naša knižnica je pre žiakov otvorená len 20 minút do týždňa, počas jednej veľkej prestávky. Za takýto čas sa tam 250 žiakov nemá priestor vystriedať, pokojne si vybrať knižku a pani učiteľka nemá kapacity každému žiakovi odporučiť knihu vhodnú pre jeho vekovú kategóriu, či úroveň čítania.
A teraz skutočne nekritizujem to, že pani učiteľka, ktorá má knižnicu na starosti, tam trávi málo času. Vlastne si ani neviem predstaviť, aby to popri plnom učiteľskom úväzku zvládala častejšie.
Skôr ma to nútilo rozmýšľať nad tým, ako pedagogickým zamestnancom zjednodušiť starostlivosť o knižnicu a pritom zabezpečiť, aby žiaci mali na atraktívne knihy nonstop dosah a aby nimi boli aspoň v škole obklopení.
A tu sa zrodil nápad! Ak sme v prvom roku za týždeň každodenného predaja dokázali nakúpiť 4 novučké knihy, za celý rok by sme si mohli vytvoriť samoobslužný čitateľský kútik
- bez stien
- bez dverí
- bez učiteľského dozoru
- s nepretržitým prístupom ku knihám.
Streda, zdravú desiatu treba
Založili sme si s niekoľkými žiakmi pravidelný krúžok, na ktorom sme pripravovali rôzne druhy zdravých desiat a na druhý deň sme ich v škole ponúkali ako zdravšiu alternatívu toho, čo bolo dostupné v školskom bufete. Toto sa dialo pravidelne raz do týždňa celý rok.
A hoci to niekedy mojich žiakov štvalo, pripravovať niekoľko hodín jedlo, ktoré nemôžu zjesť, vízia čitateľského kútika ich motivovala vytrvať. Túžili prispieť k niečomu trvácnemu, k niečomu, čo bude slúžiť nielen im, ale aj ich spolužiakom a čím sa môžu v budúcnosti pochváliť, že k vybudovaniu tohto diela prispeli aj svojou prácou.
Moje kolegyne si nato tak zvykli, že si na stredu prestali pripravovať vlastné desiaty a radšej sa občerstvili niečím zdravým a pritom podporili peknú myšlienku. Aj žiaci našej školy si nato postupne privykli a fazuľový muffin bez múky už vôbec nebol takým strašidlom, ako na začiatku roka.
Bolo to drahé
Ak by som niekomu nezainteresovanému povedala, že dve poličky zo starej garniže a 22 kníh z bazáru boli drahé, vysmial by ma. Avšak skutočným platidlom pri budovaní čitateľského kútika neboli peniaze. Bola to energia, trpezlivosť, sebazaprenie, optimizmus, presviedčanie a motivovanie druhých. Z pohľadu tohto platidla, bol čitateľský kútik tak predražený, až som občas váhala, či nesiahnuť po lacnejšej možnosti, napríklad návšteve bankomatu.
Energia
Tá bola potrebná jednak pri samotnej príprave desiat, ktorá prebiehala po škole, po šiestich odučených hodinách a trvala niekoľko hodín. A zároveň bola potrebná počas celého druhého dňa, kedy sme museli so žiakmi prísť do školy skôr, aby sme všetko pripravili na predaj a ak sa všetko nepredalo pred prvou vyučovacou hodinou, museli sme pokračovať počas ďalších prestávok, až do vypredania.
V realite to vyzeralo tak, že po zazvonení na prestávku som hodila so žiakmi beh do jedálne, všetko sme pripravili a pred začiatkom ďalšej hodiny sme museli všetko poumývať a spratať.
Trpezlivosť
Krátkodobá ale aj dlhodobá. Mali ste niekedy príležitosť stráviť čas so skupinkou detí po skončení vyučovania? Veľmi to odporúčam na cibrenie krátkodobej trpezlivosti – to je taká, čo už si želáte, aby čas išiel rýchlejšie, ale tá hodinová ručička sa nie a nie pohnúť a vy viete, že to musíte uhrať s úsmevom na tvári až do poslednej sekundy. Tiež som si vycvičila dlhodobú trpezlivosť v momentoch, keď sa mi náš cieľ zdal príliš vzdialený a vedela som, že ho môžeme splniť len malými krokmi, aby zároveň naplnil svoj účel.
Každý pondelok po škole ísť na nákup potravín, každý utorok po vyučovaní pripravovať desiaty, každú stredu predávať až do vypredania a potom dávať kuchynku do pôvodného stavu.
Sebazaprenie
S dlhodobou trpezlivosťou šlo ruka v ruke sebazaprenie. Mohla som kedykoľvek vybrať peniaze z vlastného účtu a tú samoobslužnú knižnicu vybudovať. Sama, rýchlejšie, bez extra námahy a práce. Tu som sa ale musela stopnúť a pripomenúť si, že táto ľahšia cesta by mojich žiakov nenaučila mnohé životné zručnosti, že by som im zobrala možnosť byť na seba hrdí a že by si v konečnom dôsledku tú knižnicu nikto nevážil, lebo by do nej nič nedal.
Presviedčanie a motivovanie druhých
Presviedčanie a motivovanie druhých ľudí na vec, pre ktorú im srdce nehorí bola výzva. A nestačilo ju zdolať len raz, ale pravidelne každý týždeň. Musela som lámať nielen žiakov na prípravu a potom na samotný predaj desiat, ale aj manžela Matúša, aby so mnou v pondelky šiel do mesta na nákup surovín.
Počas týchto momentov sme často prichádzali na rôzne win-win situácie, ako napríklad púšťanie vlastnej hudby počas krájania, tancovanie zatiaľ čo sa muffiny upiekli, zdieľanie životných osobných snov a príbehov, pripravovanie vlastnej pochúťky popri tom celom, ktorú sme na konci mohli slobodne zjesť a podobné skvelé veci, ktoré posilňovali náš vzťah.
Optimizmus
Niekde som čítala, že optimizmus neznamená byť neustále pozitívny a šťastný, ale že to znamená pustiť sa do vecí aj napriek tomu, že sa situácia nevyvíja dobrým smerom a neschyľuje sa k šťastnému koncu. Raz sme si popri príprave zdravých desiat varili puding a keďže som dobrá učiteľka, nechala som ho urobiť žiakov úplne samých bez akejkoľvek pomoci :-D. Ja som len dávala pozor, aby pri tom niekto nezomrel.
Bol to klasický puding s návodom na prípravu na druhej strane. Ten návod je zložený z piatich jednoduchý viet. Moji šiestaci ho nevedeli pripraviť, zakaždým sa pýtali, čo majú robiť. Odmietla som im pomôcť. Avšak po hodine sme mali na stole uvarený puding (pre tých, ktorí puding ešte nerobili, bežný čas jeho prípravy je 15 minút aj s konzumáciou).
Tento zážitok mi ukázal, v akom stave je čitateľská gramotnosť našich detí, ale tiež aj to, prečo sa snažíme vytvoriť čitateľský kútik.
Ako sme kútik zariadili
Najdôležitejšie bolo zarobiť dostatočné množstvo peňazí, aby sme nakúpili čo najviac kníh. Zároveň pre mňa bolo dôležité, aby knihy, ktoré do kútika dám, boli aj atraktívne, farebné, moderné, nepoškodené a aby pôsobili ako nové.
Knihy som nakupovala prostredníctvom rôznych bazárov, na ktorých som priebežne celoročne sledovala ponúkané knihy. Táto aktivita bola pre mňa vcelku vzrušujúca. Mali ste ma vidieť v momentoch, keď som našla v ponuke sériu kníh Grázlik Gabo alebo Milý denníček, alebo keď sa mi podarilo vykšeftovať knihy za nižšiu cenu.
Potom som oslovila pána školníka, aby mi vyrobil dve police na stenu tak, aby sa na nich knihy nešmýkali a aby bolo vidieť ich predný obal. Ten sa parádne vynašiel a využil staré garniže, ktoré obrúsil a ich dĺžku prispôsobil našej stene.
Od dobrovoľných darcov sme dostali kreslo a stojan na kvietok a zo zvyšných peniažkov som nakúpila koberčeky a podsedáky.
Ako kútik funguje
Čitateľský kútik slúži jednak na samoobslužné požičiavanie kníh a tiež na využitie prestávok čítaním. Ďalej je popísaný len proces zapožičania knihy.
Ku každej knihe som vytvorila vlastný plagát, na ktorom bola popísaná odporúčaná veková kategória čitateľa, obsah knihy a krátka referencia od detí, ktoré ju už prečítali a či a prečo ju odporúčajú ďalej. Tieto plagátiky som pripla na nástenku prisunutú k čitateľskému kútiku, vďaka čomu si žiaci mohli spomedzi ponúkaných knižiek vybrať takú, ktorá ich najviac oslovila svojim obsahom alebo recenziou a nielen na základe príťažlivej grafiky, ako to deti zvyknú robiť.
Na tejto nástenke sa nachádzal aj jednoduchý 5 bodový postup, ako kútik funguje a čo majú žiaci robiť, ak si chcú knihu požičať.
Ak si už žiaci svoju knihu vybrali na základe referencií alebo obsahu, na poličke sa nachádzal zakladač s perom, ktorý obsahuje ku každej knihe fotku knihy s jej názvom a tabuľku, do ktorej žiaci napísali svoje údaje a dátum požičania a vrátenia knižky.
Po prečítaní stačilo knižku vrátiť späť a podpísať sa.
Možno nezmeníte svet, ale môžete sa o to pokúsiť
Na tento kútik a na mojich žiakov, s ktorými sme to spraskali som bola nesmierne hrdá a dávala som na neho veľký pozor, aby prežil. Keď som sa rozhodla vytvoriť ho, mojou víziou bolo zatraktívniť deťom čítanie, vytvoriť pre nich príjemný priestor, v ktorom budú knihami obklopení, zabezpečiť nepretržitý prístup ku knihám čitateľom a tým aj trošičku prispieť k dlhočiznej púti zlepšenia čitateľskej gramotnosti u našich detí.
Ja netvrdím, že tento čitateľský kútik zlepší čitateľskú gramotnosť našich žiakov, ani to, že im pomôže dokončiť školu, alebo sa nenechať okabátiť rôznymi pochybnými zmluvami. Je to len malá porcia optimizmu, ktorému som sa rozhodla veriť.
Mojou víziou bolo tento kútik vybudovať, ale jeho údržba si samozrejme vyžaduje aj energiu a čas. Tým, že som bola na škole posledný rok a kútik som otvorila v máji som zistila, že na to, aby samoobslužný kútik začal riadne fungovať, potrebujete žiakov aktívne viesť k samostatnosti, zodpovednosti a vďake.
Deti sa občas zabudli zapísať do zakladača, a tak sa zo mňa stal pátrač po stratenej knihe, alebo sa knižka vrátila na poličku poškodená, alebo som neustále napravovala špendlíky na nástenke, aby plagátiky s referenciami nepopadali, alebo som hľadala po celej škole podsedáky, ktoré záhadne zmizli, alebo sa na konci roka vrátilo na poličky len 80% kníh a tie stratené nikto nikdy nevidel.
Aj napriek tomu si nemyslím, žeby sme sa mali v takej chvíli vzdávať, ale práve naopak, hľadať spôsoby, ako sa o kútik spoločne starať, ako budovať u detí vďaku, samostatnosť a zodpovednosť spomenutú vyššie. Len čo by som dala knihy do uzamykateľnej vitríny, dala by som žiakom najavo, že im neverím a obrala by som ich aj seba o budovanie vzájomnej dôvery a iných sociálnych zručností.
A ak by sa aj nejaké dieťa ulakomilo na knižku a strašne by ju chcelo mať doma, lebo doma žiadnu nemá, tak ani to by mi nevadilo a tvrdila by som, že to celé stálo zato.
Ak by ste sa rozhodli pustiť do niečoho podobného, dám vám radu. Rovnakú energiu, akú ste vložili do postavenia projektu, vložte aj do vysvetlenia jeho funkčnosti a stále rátajte s tým, že sa vo vašom okolí nájde niekto, kto to nepochopí. Nenechajte sa rozhodiť a pripomeňte si, prečo ste to celé robili a čo to dalo ľuďom okolo vás.
