Posledný semester na výške a ja sa predieram od jedného stánku k druhému na Veľtrhu práce na TUKE. Cieľ mám jasný – vychytať príležitosť, ktorá sa neodmieta. Niekoľko stánkov so zaujímavými ponukami mám vyznačených v notese, telefonický kontakt a CV som už rozdala, je čas ísť domov a už si len vybrať. To ešte stále netuším, že ma čaká najväčšia životná výzva.
VEĽKÝ (PO)KROK PRE ČLOVEKA, MINI KRÔČIK PRE ŠKOLSTVO
Cestu mi skrížil mladík plný energie s letáčikom v ruke a nezastaviteľným rozprávaním o životnej výzve pre čerstvého absolventa. Hneď ma zaujali slovíčka ako osobnostný a profesionálny rozvoj, školenia, osobný mentoring, medzinárodný program a stáže.
Potom však začal hovoriť o učení v sociálne znevýhodnenom prostredí, stave čitateľskej gramotnosti detí a našom systéme vzdelávania. Vtedy mi došlo, že mi tento chlapík neponúka pracovnú príležitosť, ale pozýva ma do boja za lepšie Slovensko.
Boj za lepšie Slovensko. Pripadá mi to ako fráza, zaužívaná pri politických kampaniach. Ale tentoraz ide o mňa, ja budem ten pešiak pripojený do čaty na bitevnom poli. Ako mladý človek, som mohla učiniť niekoľko rozhodnutí:
- odísť z krajiny a starať sa o svoj život,
- ostať na Slovensku a starať sa o svoj život,
- ostať na Slovensku, snažiť sa mu pomôcť a starať sa o svoj život.
Po tomto stretnutí som sa dosť preľakla, no musela som sa rozhodnúť. Buď výzvu prijmem, porazím svoj strach a pokúsim sa pomôcť, alebo budem ako princ, ktorý ani neskúsil vyslobodiť princeznú z veže, lebo sa zľakol trojhlavého draka a budem na tú zamknutú chuderu s výčitkami spomínať do konca života.
V jeho ponuke mi zaručil, že ma nevyšle do boja s holými rukami, ale že mi bude poskytnutá stratégiou, brnenie a spolubojovníci, ktorí do toho pôjdu so mnou.
MISIA ZAHÁJENÁ
Keďže bolo dva dni do deadline-u, neváhala som a priamo na mieste som sa zaregistrovala. Absolvovať program Teach For Slovakia je náročné a preto si vyberajú účastníkov veľmi pozorne. A tak okrem samotnej registrácie a zaslania životopisu bolo potrebné napísať tri eseje na témy z rôznych oblastí môjho života.
Po príchode domov som mala obavy, ako Matúš zareaguje na to, že som sa rozhodla zaregistrovať do dvojročného programu bez konzultácie s ním. Sme predsa manželia a plánovať budúcnosť by sme mali spolu. No jeho reakcia iba znásobila moje nadšenie. Podporu z jeho strany som pocítila už pri písaní esejí, keď sa ubezpečoval, aby som na nič dôležité nezabudla.
Všetko som odoslala až v deň deadline-u a ostávalo mi už len čakať. Popravde, neverila som tomu, že by ma mohli spomedzi toľkých záujemcov vybrať. Preto som si žila ďalej a nezaoberala sa myšlienkou, čo ak mi (ne)zavolajú.
Po niekoľkých dňoch mi zazvonil telefón. Slečna na druhej strane mi oznámila, že ma pozývajú do druhého kola výberového procesu.
WOW… JA?… To fakt?
Mailom mi prišli všetky informácie o ďalšom kole:
Miesto: Bratislava
Udalosť: Assessment Centrum
Čas trvania: 8 hodín………WHAT???
ČO AK TO NAOZAJ ZVLÁDNEM?
Cestou do BA som mala niekoľko hodín na premýšľanie a začala som panikáriť. Strach som nemala z toho, ČI zvládnem to namáhavé testovanie, ale z toho, ČO AK to naozaj zvládnem? To by znamenalo, že musím ísť do boja. Ale čo ak ma ten trojhlavý drak zožerie?
Tu už nešlo o mňa, ale o víziu programu Teach For Slovakia. Tak veľmi som ich vízii verila, že som nechcela, aby si vybrali nesprávnu osobu, aj keď by som ňou mala byť ja. Som osoba, ktorú hľadajú? Okej volám Matúšovi, tento nápor sama nezvládam.
Modlili sme sa a povedal mi jednu dôležitú vec:
Buď sama sebou a daj zo seba maximum. Oni po tom testovaní zistia aj to, čo o sebe ani sama nevieš.
Matúš mal pravdu. Nemalo by zmysel bojovať o tú príležitosť, ak na to nie som vhodná. Musím byť sama sebou, ukázať kým naozaj som, aby si boli istí nie len oni, ale hlavne JA, že sa nezmýlili a že som človek, ktorého hľadajú.
TAKÁ OBYČAJNÁ KATKA
V Bratislave nás, vybraných žiadateľov, bolo menej ako prstov na rukách. A čím viac som ostatných spoznávala, tým som si bola menej istá, že som ten správny človek :-D. Všetci boli výnimoční a naozaj veľmi šikovní. Ale brala som to s úžasným nadhľadom, hlavne vďaka môjmu novému postoju.
Samotné Assessment Centrum bolo náročné, ale práve to ma na tom tešilo. Vedela som, že rôzne typy zadaní odhalia vlastnosti potrebné na zvládnutie tohto programu. Správanie v kritických/ stresových situáciách vie najlepšie odhaliť pravú osobnosť človeka a naozaj aj mne pomohli zistiť moje slabé a silné stránky.
Celkom vyčerpaná z náročného dňa som šla na vlak domov. Cestou späť som už nepanikárila, ale som mala úsmev na perách a vnútorný pokoj. Nespoliehala som sa na nič, bola som radostná z OBROVSKEJ skúsenosti a to mi v ten moment úplne stačilo.
KEĎ TO NAJMENEJ ČAKÁTE
O niekoľko dní mi zazvonil telefón, v ktorom sa ozvalo vedenie organizácie s výsledkami. Uspela polovica z nás a obyčajná Katka bola medzi nimi. Najprv som sa začala smiať, potom som sa opýtala, či to myslia vážne a potom som sa od šťastia rozplakala. Od toho momentu som vedela, kde je moje miesto a čo je mojou úlohou v ďalších rokoch.
Najväčšia životná výzva je tu a ja som sa rozhodla o nej začať písať.
Tu je koniec začiatku môjho príbehu, ktorý budem intenzívne žiť nasledujúce dva roky. Dnes síce nepoznám jeho koniec, ale počítam s tým, že zdolanie tejto výzvy si bude vyžadovať kus odvahy, sebazaprenia a prebdených nocí. Verím však, že ovocie sa dostaví.
Ak máte záujem prechádzať si touto výzvou spolu so mnou, sledujte moje zápisky v kategórií Teach For Slovakia diár. Budem rada za každé slová povzbudenia a pocit opory, aj za cenné rady z vašich životných výziev a skúseností.
Super, super, super, Kati! Veľmi sa teším, že do toho ideš a budem zvedavo sledovať Tvoju cestu v TFS!
Shoshi 🙂 som veľmi rada, že sú v mojom okolí ľudia, ktorí tiež veria tomuto programu. Teším sa, že mám za sebou ľudí, ktorí ma podporia :-)) Ďakujem veľmi pekne
Toho trojhlavého draka porazíme! Keby sa čokoľvek dialo, ostatní pešiaci to s Tebou potiahnu, TFS sa za Teba postaví! Spolu to dáme, spolu na to máme! 🙂
Jurka 🙂 už teraz to vidím, že je to fakt tak, ako si písala. Ďakujem za ľudí ako ste vy.