Za posledné roky, odkedy som sa prihlásila do Teach for Slovakia, som sa učila tolerancii a rešpektu ľudí tak, ako nikdy predtým. Poznala som, že činy, ktoré u druhých vidím sú výsledkom niečoho, čo daná osoba žije a čo si so sebou v pomyselnom batôžku nesie. Preto od iných nemôžem chcieť, aby robili veci tak, ako ich robím ja, alebo ako si myslím, že je to správne a dávať nevyžiadané rady.
Dokážem veľmi dlho počúvať rozprávanie ľudí a klásť otázky, ktoré ich podnecujú k ďalšiemu rozprávaniu. A práve to kladenie otázok ma naučilo, že niekedy je lepšie, byť ticho. Prišla som na to, že v každom rozhovore viem z veľkej časti ovplyvniť to, ako komfortne sa pri mne druhý cíti a či sa so mnou aj nabudúce bude chcieť úprimne stretnúť. A preto som sa rozhodla nebyť v rozhovoroch koza, pracovať na sebe a dávať si väčší pozor na ústa a na to, čo z nich vychádza.
Jakub 3:7-8 Všetky druhy divej zveri aj vtákov, plazov a morských tvorov môže skrotiť človek a aj skrotil, ale jazyk, toto nepokojné zlo, plné smrtiaceho jedu, nik z ľudí nevládze skrotiť.
Zanalyzovala som si rôzne situácie, ktorými si môže druhý prechádzať a akým otázkam sa určite v danom momente vyhnúť. Veľmi sa mi to za uplynulé roky osvedčilo a myslím, že ubližujem ľuďom o niečo menej, ako kedysi. Samozrejme som iba človek, mnohokrát mi ešte ujde a položím nevhodnú otázku alebo nevyžiadanú radu, ale aj vďaka týmto chybám sa kontinuálne učím a pozývam do toho i vás.
Píšem v ženskom rode, ale v mnohých prípadoch je otázka prenosná aj na mužský rod.
Motiváciou na napísanie tohto článku bola láska
Láska k druhým:
Naše slová majú veľkú moc a môžu druhého povzbudiť, alebo zraniť a dokonca, ak sa v niektorých prípadoch nepoužijú, vedia aj liečiť. Ako ľudia sa môžeme rozhodnúť, ktorú možnosť si vyberieme a mojou túžbou a motiváciou zároveň je, aby sme si vybrali tú menej zraňujúcu. Nasledujúce odporúčania vznikli preto, aby som vám túto cestu uľahčila, pretože z tej spleti existujúcich tém na rozhovor, je pre mnohých náročné vymotať sa. Verím teda, že napísaním tohto článku pomôžem nielen vám, ale hlavne ľuďom, ktorým sa podobné otázky pravidelne kladú, rania ich a nevedia ich bez sprievodu negatívnych emócií zastaviť.
Láska k sebe samej:
Chcela by som využiť tento priestor na vyjadrenie svojho želania, aby ste sa nasledujúcim otázkam v kontakte so mnou vyhli, keďže vám touto cestou oznamujem, že sú mi veľmi nepríjemné a nechcem na ne odpovedať. Samozrejme, je na vás, ako sa rozhodnete konať, ale veľmi vás povzbudzujem, aby ste tolerovali moje rozhodnutie, obzvlášť keď už teraz viete, že mi tým robíte zle. V prípade, že sa danú otázku opýtate, vás s veľkou pravdepodobnosťou nasmerujem na tento článok. Tak vitaj, priateľu, ak si tu z tohto dôvodu :-).
Čo článok obsahuje
- Nevhodné otázky, ktoré v rozhovoroch vnímam ako často kladené. Mnohé sa ma v aktuálnej situácii netýkajú, ale odporúčam sa ich nepýtať druhých, aj keď sú pre ich situáciu relevantné.
- Príklady pri každej otázke na to, čo človek môže prežívať a do akej situácie môže jedna ,,nevinná“ otázka zabrdnúť a tým sa zároveň stať nevhodnou, necitlivou, až neslušnou.
- Príklady, v ktorých by hlavná otázka mohla byť vhodná.
- Podotázky alebo nevyžiadané rady, ktoré väčšinou nasledujú po hlavnej otázke. Pre mňa osobne predstavujú no go zónu, do ktorej určite neodporúčam ísť – NIKDY. Ak vám fakt ušlo a opýtali ste sa už tú hlavnú otázku, naozaj nech v tomto bode zasvieti kontrolka a neskĺznite do ďalšej fázy, ktorú si už dovolím nazvať podpichovaním alebo výčitkami. Radšej sa ospravedlňte, zmeňte tému, využite moc ticha alebo sa opýtajte, či sa chce o tejto téme rozprávať, že ak áno, ste tu pre ňu/neho.
Upozornenie: Ak sa cítite nepríjemne pri čítaní hlavných otázok, úplne preskočte no go zónu, môže vám pripomenúť výčitky a podpichovanie.
PRVÁ OTÁZKA
Už máš priateľa?
Otázku, či má niekto priateľa vnímam ako vhodnú len v jedinej situácii a to v momente, keď to zisťujete preto, že chcete túto osobu pozvať na rande vy sami. Verím, že ak si osoba niekoho nájde a patríte medzi ľudí, s ktorými to chce zdieľať, tak sa to dozviete v pravý čas.
Bežné situácie, pre ktoré je náročné na otázku odpovedať:
- Už je X mesiacov/rokov sama a veľmi túži po vzťahu.
- Ešte sa nespamätala z posledného rozchodu.
- Chce byť na nejaký čas sama so sebou.
- Bojí sa mužov, z akéhokoľvek dôvodu, na ktorý pochopiteľne nechce spomínať.
- Je opačnej sexuálnej orientácie a zatiaľ nechce, aby ste to vedeli.
- Má jasne stanovený hodnotový rebríček (napr. sex po svadbe) a nechce sa pre to cítiť súdená.
- Má priateľa, ale ešte ho nechce predstavovať priateľom / rodine.
- Je čerstvo po rozchode s človekom, ktorého vám nepredstavila.
No go zóna: Prečo nikoho nemáš? Chceš ostať na ocot? Nie si veľmi vyberavá? Načo si sa rozišla s tým a oným? Minule som ťa videla s tým a oným, to kto bol? Prečo to neskúsiš s tým a oným?
DRUHÁ OTÁZKA
Kedy bude svadba?
Ako vhodnú vnímam túto otázku v prípade, keď ste na svadbu pozvaní, zabudli ste si niekde pozvánku a potrebujete zistiť čas, kedy sa udalosť začína. Otázka nie je na mieste ani vtedy, ak už má jeden z nich na ruke prstienok a určite nie vtedy, ak žiadosť o ruku ešte neprebehla.
Bežné situácie, pre ktoré je náročné na otázku odpovedať: (a ešte nie sú zasnúbení):
- Čerstvo sa rozišli.
- Práve na tejto téme sa v poslednej dobe hádajú.
- Nechcú sa zobrať.
- Nemôžu sa zobrať.
- Pýtate sa to ženy, ktorá túžobne očakáva, kým sa tak rozhodne aj jej partner.
Bežné situácie, pre ktoré je náročné na otázku odpovedať: (už sú zasnúbení):
- Čerstvo sa rozišli.
- Práve na tejto téme sa v poslednej dobe hádajú.
- Rodičia sú proti sobášu. (nepáči sa im výber snúbenca, kostola, miesta oslavy, druh občerstvenia …)
- Zatiaľ nemajú peniaze na svadbu podľa svojich predstáv.
- Svadby sú zakázané (situácia Covid-19).
No go zóna: Už ste spolu X rokov na čo čakáte? Načo ste sa zasnúbili, ak svadbu neplánujete? Chcete, aby malé vyrastalo v nemanželskej rodine? Iný by sa s tou žiadosťou dávno rozhýbal, načo na neho čakáš? Prečo sa nezoberiete na úrade, veď svadba je len o vás dvoch.
TRETIA OTÁZKA
Kedy budete mať dieťa?
Túto otázku vnímam ako najčastejšie kladenú pre bezdetné páry a nepáči sa mi aj z toho dôvodu, že v sebe okamžite zahŕňa aj samozrejmé očakávanie, že pár dieťa mať chce. Ľudia sa nezvyknú pýtať, ČI dieťa mať chcú, ale rovno preskakujú na otázku KEDY, ktorá zároveň vyvoláva aj spoločenský nátlak.
Rozmýšľala som nad situáciou, kedy je táto otázka vhodná a neprišla som ani na jeden prípad, ak vám niečo napadne, dajte mi vedieť.
Bežné situácie, pre ktoré je náročné na otázku odpovedať:
- Snaží sa už X mesiacov/rokov otehotnieť.
- Dieťatko potratila.
- Je tehotná, ale zatiaľ o tom nechce hovoriť.
- Nechce mať deti.
- Zatiaľ sa chce venovať niečomu inému.
- Ešte túto tému neprebrali ani s polovičkou.
- Nevie sa k tejto téme vyjadriť.
No go zóna: Koľko máš rokov? + No, to máš už len 2 roky, aby si to stihla. Na dieťa nie je nikdy ten správny čas, na čo čakáte? Čo si karieristka? Teraz váhate a potom to budete ľutovať. To chceš mať v dôchodku pubertiaka? Si sebecká, keď nechceš dieťa.
Za bonusovú podotázku, ktorej dávam extra priestor za nevhodnosť je otázka ,,Už ste sa začali snažiť?“.
Skúste sa zamyslieť nad touto otázkou ešte raz a nad tým, na čo sa v skutočnosti pýtate. Myslím, že vás naozaj nemusia zaujímať detaily toho, čo prebieha za dverami spálne druhých ľudí. Túto otázku považujem za vhodnú v prípade, keď ste lekár dotknutej osoby alebo ak pri rozhovore dôjde na to, že má pár problémy s počatím a chcete pomôcť osobnou skúsenosťou alebo modlitbami. Ale okrem týchto prípadov táto intímna otázka naozaj nepatrí do bežnej konverzácie, pokiaľ ju na stôl neprinesie dotyčná sama.
ŠTVRTÁ OTÁZKA
Kde máš dieťa?
Počula som o prípadoch, kedy sa túto otázku už v small talku spýtali ženy, o ktorej vedeli, že bola pred nejakým časom tehotná. Úplne rozumiem, že je to prirodzená otázka, ktorá vám napadne, keď už vidíte ženu bez bruška, ale dávam niekoľko dôvodov, prečo sa jej radšej vyhnúť, kým si nie ste istý, že je v poriadku sa ju pýtať a teda do small talku rozhodne nepatrí.
Táto otázka je vhodná bez zbytočných rečí vtedy, ak pošlete partnera po dieťa do škôlky a on príde domov sám.
Bežné situácie, pre ktoré je náročné na otázku odpovedať:
- Bábätko po narodení zomrelo.
- O bábätko počas tehotenstva prišla.
- Bábätko je v nemocnici (napr. predčasný pôrod)
- Bábätko je u adoptívnych rodičov.
PIATA OTÁZKA
Kedy bude druhé?
Táto je veľmi podobná predošlej otázke ,,Kedy budete mať dieťa?“. Opäť nezohľadňuje možnosť, či druhé dieťa mať chcú, alebo môžu.
Ako vhodnú situáciu na položenie tejto otázky vidím v čase, keď počas obeda dojete prvý chod a opýtate sa ,,Kedy bude druhé?“.
Bežné situácie, pre ktoré je náročné na otázku odpovedať:
- Má za sebou traumatické prvé tehotenstvo alebo pôrod.
- Je ekonomicky obmedzená len na jedno dieťa.
- Prvé dieťa má špeciálne potreby, má strach, ako by zvládala dve deti.
- Chce len jedno dieťa.
- Chce sa čím skôr vrátiť do práce.
- Snaží sa už X mesiacov/rokov znova otehotnieť.
- Druhé dieťatko potratila.
- Je tehotná, ale zatiaľ o tom nechce hovoriť.
- Ešte túto tému neprebrali ani s polovičkou.
No go zóna: Chcete vychovať rozmaznaného jedináčika? Prečo mu nedoprajete súrodenca, aby netrpel? Mali by ste mať druhé dieťa čo najskôr po prvom, aby si spolu rozumeli. Bojíš sa, že sa po dlhej materskej nezamestnáš?
Ak máte dvoch chlapcov alebo dve dievčatá, ľudia sa zvyknú pýtať ,,Chlapčeka ste nechceli?“ prípadne ,,Kedy bude dievčatko?“.
Bežné situácie, pre ktoré je náročné na otázku odpovedať:
- Túžili po dievčati/chlapcovi, ale je to inak a tri/štyri/päť deti si neprosia.
Do ďalších otázok súvisiacich s materstvom sa nepúšťam, ale verím že otázky typu ,,Kojíš?“, ak žena z rôznych dôvodov nemôže, vedia byť rovnako zraňujúce.
ŠIESTA OTÁZKA
Schudla si? Pribrala si? Si ako špáratko, nechceš trošku pribrať?
Tieto otázky považujem dokonca za nebezpečné, ak sú položené človeku, ktorý so svojou váhou roky bojuje. Táto zdanlivo nevinná otázka môže odštartovať poruchy príjmu potravy, ktorá sa s ním môže vliecť celý život.
Za vhodné ich považujem len vtedy, ak poznáte ciele človeka a pochválite ho za ich naplnenie a to tiež by som bola opatrná, pretože nikdy neviete, či to anorektika nepodporí ešte viac v anorexii a pod.
Bežné situácie, pre ktoré je náročné na otázku odpovedať:
- Schudla/pribrala v dôsledku choroby/smrti blížneho alebo inej traumy.
- Pribrala kvôli tehotenstvu.
- Snaží sa pribrať/schudnúť, ale nedarí sa jej.
No go zónu tvorí už samotná hlavná otázka.
Dnes sa už človek nemôže nič pýtať
Úplne rozumiem tomu, že ľudia vo väčšine prípadov nekladú otázku so zámerom ublížiť, len si jednoducho predtým nepremyslia, čo všetko sa za tou otázkou môže schovávať a aké emócie môže u druhého vyvolať.
Samozrejme, môže sa nájsť niekto, pre koho je otázka úplne neutrálna a v pohodičke na otázky odpovedá, lenže práve tam je pes zakopaný, že väčšinou neviete, či je druhému daná otázka komfortná alebo nie a aké procesy v jeho vnútri spustí.
Preto by som odporučila trpezlivosť a s otázkami by som počkala. Som si istá, že ak vám je človek blízky, začne pravdepodobne hovoriť sám od seba a tým vám otvorí dvere do týchto veľmi osobných oblastí svojho života.
Tak teda aké otázky sa môžem pýtať?
Prečítajte si článok vo FORBES, ktorý spísal zoznam 55 neškodných otázok.
Dve rady na záver
- V prípade, ak ste veľmi zvedaví a otázku sa napriek všetkému, čo ste si prečítali vyššie, opýtať chcete, jednoducho pred jej opýtaním povedzte, že ak mu nie je komfortné na ňu odpovedať, tak vôbec nemusí. Týmto aspoň dáte človeku najavo, že vám záleží viac na ňom, ako na samotnej odpovedi a ukojení svojej zvedavosti.
- Ak sa vás nabudúce niekto na jednu z týchto otázok opýta a vy nemáte silu ani chuť odpovedať, povedzte mu, že mu pošlete článok na zamyslenie ;-).
Nie som sama, kto sa k tejto téme rozhodol vyjadriť
